“Úbohé” Slovensko

Pridané dňa 16.9.2015 od irimias

Čoraz viac sa stretávam, najmä u mladých ľudí, s názorom, že Slovensko a Slováci sú úbohí, zaostalí a nikdy nič nedokázali. Taktiež mi vyrazil dych výrok jedného môjho známeho, keď uvažoval nad tým, načo mu je Slovenčina, keď aj tak v budúcnosti odtiaľto odíde. Do USA! Nikdy sa už na Slovensko nevráti, nikdy v živote už po slovensky neprehovorí a nechce mať nič spoločné so Slovenskom. Tiež povedal, že svoju materinskú reč radšej vymení za angličtinu. Čudujem sa, čo mu dáva právo takto nenávidieť svoju rodnú krajinu?!

V prvom rade si musí uvedomiť, že keď uráža svoju vlasť, znevažuje tým aj pamiatku svojich predkov. To už môže rovno tancovať na ich hroboch. Mnohí ľudia si pletú pojmy vlasť a štát. Keď je v štáte zlá hospodárska situácia, aj naša vlasť je pre nich automaticky diera, odpad a všetci, čo tu ostali, sú úbožiaci. Ja si, práve naopak, myslím, že úbožiaci sú tí, ktorí odtiaľto utečú. Neustále budú nadávať na to, ako sa tu hrozne žije a aká je tu bieda, ale neurobia nič preto, aby to zmenili. Radšej ako zbabelci utečú do zahraničia, ba niektorí sa aj poangličtia, len aby ich neprenasledovala tá odporná známka hanby, to, že sú Slováci.

Prečo vlastne tak veľmi obdivujú západný svet pod krídlami USA? Pre ich hospodársku situáciu? Pretože sú bohatší? Z tohto pohľadu mi vyplýva, že títo ľudia dychtia len po peniazoch a nemajú cit pre duchovno a kultúru. Neverím, že USA je taká úžasná krajina a angličtina taká úžasná reč, aby ju zbožňovala polovica sveta. Nie je predsa možné, aby malo ľudstvo tak jednotný vkus. Je to vidno už len v tom, aké majú ľudia rôzne chute. Jednému chutí syr. Druhému nie. Jednému chutí mäso. Druhému nie! Preto neverím, že sa toľkým ľuďom páči angličtina pre svoju krásu…

Príde mi to skôr ako syndróm davovej psychózy. Koľkokrát sa vám stalo, že ste čakali na prechode? Niekto vykročil a vy ste bez obzretia vykročili za ním. Rovnako je to podľa mňa aj s vkusom mladých ľudí. Podľahnú skupine. Nevzopnú sa. Na každom rohu na nich číha angličtina. Odmalička je im tento jazyk vtĺkaný do hláv. Slabí ľudia sa len nechajú unášať prúdom a nevytvoria si vlastný názor. Budú sa hnať za tým, čo je moderné. Ale nebudú hľadať to, čo by sa im mohlo naozaj páčiť! A teda potláčať svoje vlastné psyché.

A pýtam sa: Majú američania také zvyky a tradície, aké máme my na Slovensku? Majú američania také bohatstvo ľudovej slovesnosti, ako máme my? Majú američania také bohaté kultúrnohistorické dedičstvo ako my? Veď my, Slováci, sme tými, ktorí si dokázali už v 4. storočí dokázali presadiť svoj jazyk ako 9. liturgický jazyk po latinčine, gréčtine a hebrejčine. Nebola to angličtina. NÁŠ panovník Svätopluk I. bol kandidátom na cisára. Najvyššieho panovníka vtedajšieho sveta! My sme dokázali takmer 1000 rokov vydržať pod ťarchou maďarizácie a germanizácie a aj napriek tomu si udržať národnú identitu. Dokázali sme čeliť a vzbudiť strach v našom susedovi, franskej ríši, najsilnejšej krajine vtedajšieho sveta. Už nehovorím o tom, že naša reč je príbuzná s jazykom minojského lineárneho písma A, čo značí jej ohromnú starobilosť.

No a akí sú američania? Treba si uvedomiť, že osídľovatelia ameriky boli zväčša väzni, zločinci a utečenci z Európy, ktorí sa nehanbili schovať, len odísť do nového sveta. Vyvraždili pôvodné obyvateľstvo svojej vlasti (nemôžem hovoriť o vlasti, pretože nie je ich, napriek tomu, ako hrdo a naduto ju tak prezentujú) a úsídlili sa na ich územiach. A pretrváva to doteraz. Ak sa v amerike človek dostane do ťažkostí, nikto mu nepomôže a ostane celkom sám. Všetci tam myslia len na seba. A od takéhoto národu si máme brať vzor? Toto chceme, aby nasledovali naše deti? Nie.

Treba v našich deťoch budovať úctu v Slovensko a všetko Slovenské. Pretože na Slovensku sa uchovali skutočné hodnoty ako láska, priateľstvo, porozumenie, prívetivosť, pohostinnosť, dobrosrdečnosť a aj obrovská múdrosť, narozdiel od tých amerických, ktorými sú chamtivosť, závisť, lenivosť a večné zvaľovanie svojich problémov na niekoho iného. Musíme si uvedomiť, že ako Slováci sme sa narodili a Slovákmi aj ostaneme.

Som hrozne hrdý na to, že som Slovák.

Zaradené v Slovensko | Zanechať komentár

Mlynčeky na mysle

Pridané dňa 16.9.2015 od irimias

Sme malá krajina. Hoci krásou, majestátnosťou a duchom obyvateľov veľká, rozlohou malá. Aj preto sa nás dlhé roky netýkalo to, čo sa dialo vo svete, ba ani v okolitých krajinách. Či žil slovenský sedliak v Uhorsku, v Rakúsko-Uhorsku, či v prvej Československej republike, stále to bol slovenský sedliak a stále lopotil pre iných a sám ledva prežíval. Preto ho ani nemohlo zaujímať, že bola objavená Amerika, že Napoleon prehral pri Waterloo, že nemecké mestské štáty sa zjednotili, ba ani že vypukla prvá svetová vojna. No v posledných rokoch sa to začína meniť.

Sme samostatným štátom a globalizácia, úplne proti akejkoľvek logike, premiestnila záležitosti jednotlivých štátov na celý svet. A tak sa stalo, že konflikt dvoch krajín, ktorý by sa nás inak netýkal, je u nás hlavnou témou. Iste ste už uhádli, na aké krajiny narážam. Sú nimi, samozrejme, Rusko a USA. Tieto dve krajiny boli rivalmi po väčšinu 20. storočia a teraz, po dvadsaťročnom oslabení Ruska a neobmedzenej svetovláde USA sa znovu schyľuje k studenej vojne. Na tému, že kto ju vyvolal, možno nabudúce, no teraz sa chcem venovať vplyvu na nás, Slovákov.

Ten vplyv je veľmi viditeľný. V médiách každý deň čítame, že čo nové sa na najnovšom bojisku mocností, Ukrajine, deje. No to nie je problém. Veď je dobre, že dostávame aktuálne správy. Problémom je ich zaujatosť a neobjektívnosť. Stále počúvame, že kto je ten zlý, kto robí zle nevinným Ukrajincom, kto rozširuje svoj štát na úkor iných a výzvy, aby sme im pomohli. A kto je stále ten zlý? Samozrejme, vždy Rusko. To, že let MH17 bol možno zostrelený strelou vzduch-vzduch, nikoho nezaujíma. Boli to separatisti, ktorí to urobili strelou zem-vzduch, dodanou zlými Rusmi. Veď na dôkazoch predsa nezáleží.

Mohol by som uviesť omnoho viacej prípadov, keď sme sa z médií dozvedeli niečo, čo sa ani vzdialene nepodobá realite, ale nechám to na bádavého čitateľa. Médiá pritom vôbec nereagujú na komentáre pod článkami na internete, ktoré sa domáhajú objektivity. Ďalej sa nám snažia vysvetliť, že Rusko je náš nepriateľ, doslova stelesnenie diabla. A kto okrem médií nám to ešte hovorí? Kto, na koho by sme mali byť hrdí, ale takto skôr zneucťuje náš národ? Áno, uhádli ste, je to pán prezident. Ten nám neustále vykladá, že sa musíme brániť proti Rusku, že musíme súhlasiť s ďalšou vlnou nezmyselných sankcií atď.

Vyzývam Vás preto, pán prezident, keďže tvrdíte, že ste prezidentom všetkých občanov, vypočujte občas aj nás, čo sa snažíme nájsť pravdu za udalosťami vo svete. Prosím, neurobte zo Slovenska kolóniu USA s piatimi miliónmi poslušných otrokov.

Zaradené v Udalosti | Zanechať komentár

Deň, ktorý zmenil svet

Pridané dňa 16.9.2015 od irimias

Tento článok bude o dni, ktorý všetci nesieme vo svojich spomienkach. O dni, ktorý na dlhé roky zmenil svet. O dni, ktorý nebol až tak dávno. O jedenástom septembri roku 2001. Práve tento deň je totiž kľúčový k pochopeniu udalostí okolo nás, na Slovensku aj v zahraničí. Je to deň útoku na Ameriku, na údajnú baštu kapitalizmu, demokracie a rozvoja. Mojím cieľom je nájsť aspoň trochu uspokojivú odpoveď na otázku, prečo sa tento útok odohral a aký bol jeho širší historický kontext. Nebudem sa pritom spoliehať na to, čo napísali vševedúce slovenské médiá, ani na to, čo nabúchal nejaký blázon pod anonymnou prezývkou na internet. Budem vychádzať len z názorov vzdelaných ľudí, odborníkov vo svojich oblastiach.

Poďme si najprv pripomenúť, čo sa v ten deň stalo podľa oficiálnej verzie: 19 únoscov unieslo štyri dopravné lietadlá, letiace na vnútroštátnych linkách. Dve z týchto lietadiel narazili do veží Svetového Obchodného Centra, WTC1 a WTC2, známych tiež ako Dvojičky, v New Yorku. Tie sa po určitom čase zrútili, a neskôr spadla aj veža WTC7, do ktorej žiadne lietadlo nenarazilo. Tretie lietadlo narazilo do Pentagonu, Ministerstva obrany USA, a spôsobilo vážne škody. Vo štvrtom lietadle sa pasažieri pokúsili prevziať kontrolu a po boji s únoscami sa lietadlo zrútilo do poľa pri meste Shanksville v Pennsylvánii. Únoscovia boli islamský fundamentalisti z teroristickej skupiny Al-Káida, ktorý dobrovoľne zomreli, aby uškodili USA.

A teraz si poďme položiť logické otázky, ktoré nám vyplývajú z udalostí.

Otázka číslo 1: Vládny úrad NIST, ktorý viedol vyšetrovanie, priznal, že Dvojičky nespadli kvôli požiaru leteckého paliva, ale kvôli kancelárskemu požiaru, ktorý ním bol zahájený. Ako teda mohli dva obrovské mrakodrapy spadnúť len kvôli bežnému kancelárskemu požiaru, v ktorom horel len nábytok, papiere atď., keď ešte žiadna vysoká budova nespadla len pre požiar?

Otázka číslo 2: Ako mohli budovy spadnúť tak rýchlo, ako spadli? Veď južná veža vydržala len 56 minút a severná len necelú hodinu a trištvrte. Vzhľadom na veľkosť budov by sa dalo čakať, že vydržia horieť aspoň niekoľko hodín, nie?

Otázka číslo 3: Prečo budovy spadli tak “usporiadane”? Človek by očakával, že sa z nich postupne budú odlamovať kusy, budú z nich vypadávať, kolabovať budú časti budov. Potom to už konštrukcia nevydrží a  celá budova sa mohutne nakloní a spadne, pričom kusy z nej budú porozhadzované po obrovskej ploche a budú siahať do výšky niekoľkých desiatok metrov. Čo ale vidíme, je úhľadný pád celej budovy naraz, po ktorom z 415 metrovej budovy zostane kopa prachu vysoká sotva dve poschodia. Zvláštna anomália, nie?

Otázka číslo 4: Ako je možné, že americká protivzdušná obrana (NORAD) neurobila nič? Napriek tomu, že im bolo nahlásené zmiznutie lietadiel, oni ani len nepohli prstom. Ešte raz: V krajine s najsilnejšou armádou na svete, ktorej ročný rozpočet je deväťnásobkom HDP Slovenska, sú unesené 4 lietadlá a nestane sa nič. Pritom inokedy sú stíhačky vyslané aj pri tých najmenej závažných prípadoch.

Otázka číslo 5: Trafilo Pentagon lietadlo? Teraz si možno myslíte, že blúznim. Ale skúsme sa nad tým zamyslieť. Pentagon je jedna z najstráženejších budov sveta. Okná majú hrúbku niekoľko centimetrov a špeciálnu vrstvu na rozptylovanie laserových lúčov. Fotiť je zakázané aj na parkovisku, bezpečnostná prehliadka je samozrejmosť. A to sú len zverejnené veci. Tajných obranných systémov Pentagonu musí byť ešte omnoho viac. Tak ako sa mohlo lietadlo vôbec priblížiť? Ako to, že nebolo zachytené žiadnou kamerou, veď okolie sa nimi musí hemžiť. A ako je možné, že lietadlo zanechalo dieru, ktorá vyzerala ako po náraze ďaleko menšieho objektu? Na tieto otázky ešte nikto nenašiel uspokojivú odpoveď.

Čo nám z týchto otázok vyplýva? Že niečo nie je v poriadku. To nám ďalej potvrdzuje aj odmietavý postoj NIST k opätovnému vyšetreniu udalostí z tohoto dňa. Nechcem si myslieť, že vláda USA nariadila tento útok. Nechcem. Ale  budem si to myslieť skôr, než uverím oficiálnej rozprávke. Bol by som rád, keby niekto zmenil môj názor, ale minulosť je nezmeniteľná.

Zaradené v Dejiny | Zanechať komentár

V Londýne začína Britský Majdan?

Pridané dňa 20.5.2015 od irimias

V Britániii máme tesne po voľbách.  Vo štvrtok svoje vedúce postavenie potvrdili konzervatívci (36,9% je asi 326 kresiel) a vyzerá to , že staronovým premiérom bude Cameron. Doposiaľ  spoluvládnuci liberálni demokrati pohoreli  (len 7,8%- čo je 8 kresiel) Veľký úspech slávili SNP-   Škótska  národná strana so ziskom 56 kresiel. Druhí Labouristi na čele s Milibandom nezvíťazili, ich 230 kresiel donútilo Milibanda odstúpiť.

A čo sa udialo po voľbách? 9.mája  niekoľko stohlavý demonštračný chumel, možno aj niekoľko tisícový, zaútočil na protest víťazstva Camerona na sídlo premiéra . Zahádzal ho kamením a dymovnicami , vytláčali policajtov z ochranného kordónu, výsledok je  17 zatknutých!  A teraz som u podstaty veci….  Vieme si predstaviť, že by tých pár stovák zrazu prišlo podporiť niekoľko desiatok tisíc??? Že by si vytvorili stanové mestečko a žiadali odstúpenie zvoleného ??? Že by celá Európa povedala.. super.. majú pravdu, veď majú právo na vyjadrenie svojho názoru??  Že voľby mohli byť zmanipulované??  A DOLU S NÍM??

Presne toto sa totiž stalo na prvom Majdane.. Pár stovák ľudí prerástlo v pár tisícok( jeden sto) a zhodili zvoleného prezidenta. Pri druhom Majdane detto. Pár stovák prerástlo v 100 000( čo je to proti 30 miliónom voličov?) a zhodilo znova prezidenta!

Toto sa má udiať teraz v Anglicku? A tlieskali sme tomu . Je nepodstatné, či je predsa ten zhadzovaný proti alebo pro európsky.. Cameron ide dať hlasovať za otvorenie EU zmluvy, za zvýšenie práv Británie v rámci EU… ZHODÍME HO?? Absurdná predstava, čo? Taká Ukrajinská demokracia pre všetkých?

Zaradené v Udalosti | Zanechať komentár

Ľudia si začínajú užívať “istoty”

Pridané dňa 20.4.2015 od irimias

Ľudia si zaslúžia istoty. A už si ich začínajú i vychutnávať. Konsolidácia verejných financií pokračuje nepretržite od roku 1989 a aj samotní nemeckí projektanti uznávajú, že obyvateľstvo medzi Dunajom a Tatrami (alebo ak chcete „ľud tejto krajiny“) je už pomaly unavené z reforiem.

Nuž bodaj by nie, keď v rámci úsporných opatrení vlády Grécka či Írska zavádzajú dane z nehnuteľností, či poplatky za vodu. Také niečo sa ľudu tejto krajiny ani nesnívalo, keďže takéto dane a poplatky tu existujú už dávno. O platoch radšej pomlčať, aj keď cenovo sme predbehli aj Rakúsko, kam sme po odstrihnutí ostnatých drôtov, chodili neveriacky civieť na ceny vo vyspelých demokraciách, a v kaviarňach sme sa neopovážili dať si ani zákusok za neskutočné sumy. Náš ekonomický zázrak však za 20 rokov dokázal predbehnúť aj západniarske ceny, takže dnes je výhodné do Rakúska chodiť tankovať aj nakupovať – ceny sú porovnateľné, alebo nižšie a navyše o kvalite potravín v porovnaním s hnojom, ktorým nás tunajšie obchodné reťazce kŕmia, sa nedá ani porovnať. Snáď len naše platy sú porovnateľné. S eurozónou však vonkoncom nie. O to cynickejšie vyznievajú výzvy na prijatie spoluzodpovednosti v rámci eurovalu, kedy sa z našich úbohých platov máme skladať na blahobytných Grékov, Portugalcov, Írov a najnovšie Španielov.

Čo ostalo zo Slovenska, pardon, politicky korektne nazývaným aj „táto krajina“? Najprv sa tu odbavili podvodníci typu Koženého a jeho Hardvardských fondov s kupónovou privatizáciou, po nich politickí nominanti a diletanti vytvárajúci slovenskú „kapitálotvornú vrstvu“ bývalých eštebákov, novozbohatlíkov a mafiánov, ktorí rozkradli a zničili celé hospodárstvo, aby nás vzápätí prišiel spasiť spišský mesiáš s cigánstvami o dvojnásobných platoch a následným výpredajom strategického majetku do rúk zahraničných tútorov.

Čo iné ostávalo, ako “túto krajinu” pozbavenú akéhokoľvek majetku – ponúknuť ako bandu paholkov? Je to ako rozhajdákať si celý majetok a potom ísť bývať pod most a nádejníčiť kade-tade. A toto spravili konkrétni ľudia, konkrétne mená, ktorým sa dosiaľ nič nestalo. S veľkou pompou nás prijali medzi seba do EÚ – ako rovných. Veď niekto musí vykonávať aj podradnejšie práce, černosi sú ešte narobení zo stáročného otroctva, tak nech si zamakajú trocha aj stredo a východoeurópania v tom našom Commonwelthe alebo Reichu. Tak sme sa stali kolóniou ani nevieme ako. Montážnou dielňou s lacnou no kvalifikovanou pracovnou silou, s daňovými prázdninami a investičnými stimulmi (ktoré zas len platí zo svojho ľud “tejto krajiny”), a ktorej výšku môžu slovenskí podnikatelia tým zahraničným len závidieť. Že dotácia 1 milión Sk na jedno pracovné miesto je dosť pritiahnutá za vlasy, lebo toľko by na podpore či sociálnych dávkach nevyplatili nezamestnanému za celé roky, do toho nikoho nič. Hlavne, že sa montuje a koncerny bohatnú. Mali by sme byť naopak radi, že sa tu neuplatňujú fyzické tresty, ako sa o to zaujímal jeden ázijský investor.

Zvyšok nezamestnaných sa vyprášil do zvyškovej EÚ a my sme sa mohli hrdiť, ako krásne nám klesla nezamestnanosť. Ukážeme sem tam, ako sa tam našim dobre vodí, ale zväčša ukazujeme tých, ktorí tam pracujú na vysokých pozíciách. Ostatných 90%, čo pracujú ako nekvalifikovaní robotníci, tí nás netrápia, hlavne, že nekazia štatistiky. Paradoxné je, že zarobia viac, ako tunajší dobre postavení zamestnanci. Troška to nášmu výpalníckemu a goriliemu štátu prekazila kríza a trvalé eurovaly, ale nič to. Slučka sa bude uťahovať utešene ďalej. Tak ako v 50.tych rokoch sa nepriateľom stal kulak, tak sa dnes ním stal živnostník (a ešte aby sa nepovedalo, tak aj banky, ktoré schytajú daň, ktorú umne prevedú na svojich klientov). Vládu istôt totiž začalo hrozne trápiť, čo bude so živnostníkmi, ktorí budú mať nízke dôchodky. Netrápi ju ale, že ide na druhej strane rabovať súkromné peniaze z účtov sporiteľov druhého piliera. Nič nové, pri boľševickej demagógii sa nejedná o nič zvláštne. Súkromné peniaze sporiteľov treba znárodniť, napokon súdruhovia s tým majú bohaté skúsenosti a triednym nepriateľom – živnostníkom zas zvýšiť odvody, aby nevládali ani dýchať. Čosi podobné sa udialo s kulakmi, ktorí nechceli vstúpiť do JRD a boli donútení plniť kontingenty. Už nám len chýba menová reforma podobná tej z roku 1953 a história sa možno po gréckych voľbách zopakuje. Lumpenproletariát je zas uchránený. Vládu istôt nezaujíma, čo bude s tými, čo nebudú mať nárok na žiadne dôchodky (ak len už nepoberajú invalidné od narodenia), pretože nikde nepracovali a nepracujú. Maximálne tak pri zakladaní požiarov a vyberaní železných výstuží z panelov.

Tak si to zhrňme. Veľké koncerny ostávajú nedotknuté. Ich zdanenie je smiešne v porovnaní s plánovanou záťažou bežného občana či nebodaj živnostníka. Asociáli či neprispôsobiví budú mať naďalej nárok na sociálny dôchodok, hoci tejto spoločnosti nedali nič, skôr naopak. Znášať to všetko majú zlí zamestnávatelia, živnostníci a v poslednom rade bežní občania (tí sú však šikovne manipulovaní proti zlým zamestnávateľom a živnostníkom). Bežný občan ani nevie, ako funguje sociálny systém na Slovensku a potom je možné ho ľahko manipulovať. Dovolil by som si teda uviesť jeden príklad daňového a odvodového zaťaženia. Zamestnanci sa neraz ponosujú na výšku svojich výplat, či na to, že zamestnávateľ im oficiálne platí minimálnu mzdu, no na ruku dostane ešte ďalšie peniaze. Kritizujú sa tu dohody o vykonaní práce ako „semenisko čiernej práce“, a tí čo to vyhlasujú, si neuvedomujú, že tento štát funguje len preto, že jestvuje čierna práca, dohody a všemožné obchádzania zákonov. Lebo oligarchia si zarába predražovaním zákaziek, ich dohadzovaním spriateleným firmám, podozrivými tendrami a kadečím iným, ale chybou je, ak si Janko z Hornej Dolnej privyrobí pomocnými prácami. Nikoho netrápi, že tu vyrastá armáda neprispôsobivých, ktorí nemajú ani na rozume si vôbec privyrobiť čo i len na „čierno“, ale drzo pýtajú od štátu a štát im drzo dáva.

Živnostníci musia mesačne vynaložiť len na odvody 160,30 €, od budúceho roka to má byť 185,30 €. To sú len odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, nerátame ešte s platbami za energie, daňou z príjmu, nákupom materiálu, cestnými daňami, platbou za pohonné hmoty, či mzdami pre zamestnancov a mnohými ďalšími položkami. Zamestnanec, ktorí dostáva hrubú mzdu napr. 566 €, dostane na ruku v čistom cca 460 €. To je na Slovensku ešte pomerne slušná mzda (aj keď štatistiky nás presviedčajú, že priemerná mzda je vyše 800 €). Zamestnanec je ale nespokojný, mzda skutočne nie je ktovie ako vysoká. Zamestnanec ale zväčša vie len to, že v hrubom zarába 566 € a v čistom dostane 460 €, teda vyše 100 € mesačne sa mu z platu strháva na sociálne a zdravotné odvody a na daň z príjmu. Nevie už ale, že zamestnávateľ, ktorý mu vyplatil 460 €, musel v skutočnosti zaplatiť až takmer 770 €! To znamená, že na zamestnanca, ktorému vyplatí 460 €, vyplatí na odvodoch a daniach ešte o 310 € viac!!! S narastajúcou mzdou táto čiastka narastá. To je aj odpoveď na otázku, prečo sa na Slovensku neoplatí vytvárať pracovné miesta, prečo veľká časť ľudí pracuje za minimálnu mzdu, prečo zamestnávateľ radšej vypláca oficiálne minimálnu mzdu, prečo radšej dopláca na čierno na ruku, prečo radšej zamestnáva na dohody a prečo niektoré firmy nútia svojich zamestnancov pracovať na živnosť.

Pokým sa táto bezodná studnica odvodov neznormalizuje na normálnu úroveň, pokým sa neprestanú postihovať tí, čo vytvárajú hodnoty – ako živnostníci, a neurobí sa poriadok s prebujneným byrokratickým aparátom, pokým sa rázne nezakročí proti zneužívateľom sociálneho systému a neprispôsobivým, pokým aj u nás nezavrú konečne prvého Ratha (aj keď by sa basa musela stať z NR SR), pokým sa nevykydá tento Augiášov chliev, potom tu už nebude žiť ani „ľud tejto krajiny“ či lepšie povedané kolónie, ale len ľud popolnicových polí.

Zaradené v Slovensko | Zanechať komentár

Úlohu štvrtej ríše zohrá “Veľký kalifát”

Pridané dňa 14.4.2015 od irimias


Veľmi serióznu analýzu tendencií prebiehajúcich na Blízkom východe, ponúkol v článku “Úlohu štvrtej ríše zohrá Veľký kalifát”, Alexander Samsonov. Prosím nedivte sa tomu, že analýza bola publikovaná na konci r.2012 a dnes je znovu publikovaná. Jej sila a cena je v tom, že čas potvrdzuje závery, ktoré ponúkol autor.

Globálna systémová kríza tlačí na urýchlené riešenie problému rekonštrukcie sveta. Pre západnú civilizáciu s jej kreditnou ekonomikou a dravou refinančnou sadzbou (západ posledné storočia kontroluje smer pohybu ľudstva), nastal čas “zresetovať” dlhové fondy a obnoviť matricu. Je to úplne prirodzený proces : vládcovia na západe obnovia systém (jeho obnova je vždy sprevádzaná krvipreliatím, vojnami a masovými obeťami), alebo vznikne alternatívny projekt rozvoja ľudstva (ruský, islamský, čínsky), čo povedie ku geopolitickej porážke západnej civilizácie.

Už v 90.rokoch, keď USA boli na vrchole slávy, po rozpade ZSSR, v západnom spoločenstve prebiehali analytické práce s cieľom vypracovania novej stratégie. V USA boli spustené programy, kde rozličné inštitúcie a organizácie sledovali cesty vývoja povojnového sveta. Najmä v roku 1997 vyšla práca Geoffrey Kempa a Roberta Harkavyho “Strategická geografia a zmena Blízkeho východu”. V nej autori vyjadrujú svoje názory na budúcnosť rozsiahlej oblasti – severnej Afriky a Blízkeho východu. Informujú o nadchádzajúcom oživení politicky aktívneho islamu, ktorý tvrdí že má vedúcu úlohu vo svete a prichádza éra konfrontácie sever – juh. Neskôr prezident George W. Bush a minister obrany Donald Rumsfeld zverejnili teóriu “Veľkého Stredného východu”. Jedným z detailov tohto plánu bola známa tzv. mapa Plukovníka Petersa.

Západní predstavitelia sa rozhodli preformátovať “veľký stredný východ”. Západné mozgové kapacity fakticky ponúkajú zopakovanie stratégie prvej a druhej svetovej vojny. K tomu,sa vytvorí spoločný nepriateľ, akýsi “Resident Evil” (Mordor), ktorý by mal priniesť veľa problémov pre ľudstvo. Potom ho samozrejme chrabré “sily dobra” porazia. Pred tým však veľa krajín bude zničených a spustošených (zničenie infraštruktúry je veľmi dôležité pre západniarov – to všetko bude nevyhnutné obnoviť, a ide o mnoho-miliardové kontrakty), zomrú milióny, desiatky miliónov ľudí. Úlohu “Tretej ríše”, ktorá prebehne ohňom a mečom blízkych i vzdialených susedov, dokrvaví seba aj iných, musí zohrať islamský svet. V tomto je jedinečnosť tejto stratégie – niet krajiny, ktorá plní úlohu Mordora, nepriateľ je kolektívny.

Toto umožní západu vyriešiť niekoľko vážnych problémov:

– vyjsť zo systémovej krízy s minimálnymi stratami, riešiť problém dlhu a preťaženosti ekonomiky (treba množstvo zbraní, munície, podpora príbuzných odvetví)
– poštvať proti sebe najdôležitejších konkurentov a maximálne ich oslabiť : islamský svet s Čínou, Indiou, Ruskom a tzv. starým svetom (germánsko-románska západná Európa musí zostať vazalom Anglosasov a nie samostatným centrom moci a sily). (!)
– vyriešiť problém islamu. Korán bude úplne zdiskreditovaný a pribudne na listinu zakázanej literatúry, podobne ako “Mein Kampf” Adolfa Hitlera. Islam bude zdielať osud tzv. národného socializmu.
– vyjsť zo svetovej vojny ako víťaz, nepripustiac opakovanie predošlých chýb, akou bol vznik ZSSR ako ďalšej superveľmoci.
– zničenie prebytočnej biomasy. Na západe sa už nie prvé desaťročie ideologizuje o nadbytočnosti obyvateľstva planéty.
– zavŕšiť prechod na novú technologickú štruktúru, ktorá rozdelí svet na kastu pánov, disponujúcich “božskou technikou” a kastu otrokov, ktorí im slúžia.
– získať prístup k historickému dedičstvu ľudstva – unikátne artefakty. Časť drahocenného materiálu zmizol (a mizne) v súkromných zbierkach, druhá časť bude zničená a odstránená už v chode vojny. Západní predstavitelia nechcú, aby sa svet mať prístup k údajom, ktoré môžu úplne zmeniť konvenčnú históriu ľudstva. Správy o rabovaní a ničení unikátnych historických materiálov prichádzajú zo všetkých krajín, ktoré sú už postihnuté “riadeným chaosom” (Egypt, Líbya, Mali, Tunisko, Sýria, Irak, Afganistan).

Arabský (islamský) svet bol nie náhodou vybraný ako baranidlo, ktoré rozdrví a vykrváca nepriateľov západu. Po prvé, západné koloniálne mocnosti, ktoré v severnej Afrike a na Blízkom východe prekreslili hranice, vytvorili všetky podmienky pre budúce vojny. Po druhé, že Západ disponuje v týchto regiónoch dobrou sieťou agentov a svojou klientelou v podobe arabských monarchií. Po tretie, islam má potenciál, aby dokázal čeliť západným hodnotám, takže je prekážkou k ustanoveniu nového svetového poriadku (NWO). Islamský svet musí byť úplne zničený, má stratiť väčšinu svojho aktívneho obyvateľstva v svetovej vojne. Po štvrté, moslimovia majú veľké komunity takmer vo všetkých centrách moci, uvádzajúc civilizácie, ktoré majú byť predmetom zničenia alebo oslabenia na maximum – India, Čína, Rusko a Európska únia. Stane sa z nich “piata kolóna”, ktorú použijú na zničenie súpera anglosasov.

Teroristický čin 11.09.2001 bol zorganizovaný s cieľom poskytnúť zámienku k okamžitej realizácii plánu. Bol to začiatok realizácie programu. Irak a Afganistan sa stali prvými “zónami chaosu”, bránou do pekla. A túto bránu vyvalili USA a ich spojenci z NATO. V Iraku vypracovali taktické riešenie na stret náboženských a rôznych etnických skupín, vytváranie povstaleckých centier, permanentný chaos, fragmentácia štátu na kusy. V rovnakej dobe začal proces rozpadu v susedných štátoch. Na tento účel bola použitá kurdská karta. Iracký Kurdistan sa stal de facto nezávislým štátom. Utečenci z Iraku sa stali palivom pri rozhorení chaosu v susedných krajinách, najmä v Sýrii. V Afganistane to bola otázka vytvorenia stabilného kanálu financovania konfliktov – obchod s drogami (súčasne narkotiká potláčajú rozvoj potenciálnych budúcich nepriateľov NWO). Navyše Spojené štáty preniesli chaos aj do strednej Ázie. Západ získal odrazový mostík pre rozsiahly tlak na Irán, strednú Áziu, Ruskú federáciu, Čínu a Indiu.

V prvej fázi stratégie “Veľkého stredného východu” sa musia vytvoriť nové hranice (právny rozpad Sudánu na dve časti, de facto rozpad Iraku do troch častí – kurdskej, sunnitskej a šiitskej, Líbya – Cyrenejka a Tripolitánia, ako aj Azavad Tuarégov v Mali), zničenie a roztrhanie kľúčových krajín severnej Afriky a Blízkeho východu. Univerzálny kolaps, rozpad, rozmach archaického islamu vo svete a posilnenie jeho najradikálnejších skupín. Vznik miliónov diskriminovaných osôb a lokálne konflikty vytvárajú kostru “armády chaosu”.
Líbya a Sýria sú krajiny, kde sú vojaci “armády chaosu” testovaní v teréne. Západ pristúpil ku koncepcii “povstalcov”, keď rozbíja zvnútra štátnosť pomocou rôznych oponentov režimu a “bojovníkov chaosu”. Za týchto okolností, armády priemyselných štátov – Sýrie, Iránu, Číny, Indie a Ruska strácajú svoju výhodu. Na príklade Sýrie, vidíme, že ozbrojené sily sú nútené bojovať s vlastnými občanmi na svojom území, ničiť mestá, infraštruktúru, bojovať proti islamistickému podsvetiu a akciám nepriateľských spravodajských služieb. Podľa najnepriaznivejšieho scenára budú musieť ruské výsadkové divízie a pozemné brigády nielen odolávať náporu nepriateľských síl na Kaukaze a stredoázijskom fronte, ale aj potláčať vzbury mladých migrantov a moslimských občanov Ruska, ktorí boli vzdelávaní v Káhire a Rijáde.

Treba tiež odpovedať na otázku zásobovania oblastí zbraňami. Západ prispel k vyzbrojeniu Iraku, Líbye, arabských monarchií (tieto štáty vedú sústavné preteky v zbrojení). Na príklade Líbye môžeme vidieť, ako tieto zbrane naplnili zbrojnice “armády chaosu”. V minulosti rovnakým spôsobom USA a Veľká Británia pomohla vytvoriť Wehrmacht, vojensko-priemyselný komplex v Nemecku, po ktorom nasledovala politika “appeasementu”, teda neutralizácie nepriateľa a prinútenia k mieru. Všetky zásoby padnú do rúk “armády chaosu”.

Pokračovať v čítaní →

Zaradené v Udalosti | Zanechať komentár

O tom, ako veľkomoravské knieža Rastislav, o misiu solúnskych bratov (ne)žiadal.

Pridané dňa 13.4.2015 od irimias

Rastislav alebo Rastic z dynastie Mojmírovcov, bol v rokoch 846 – 870 druhým veľkomoravským kniežaťom. Dnes sa berie, ako fakt, že to bol on, kto nám pozval Konštantína a Metoda, inak známych ako solúnskych bratov, aby hlúpym pohanom Slovanom, vysvetlili “pravú kresťanskú” vieru, vo vlastnom jazyku. Tak sme sa to všetci učili v dejepise, tak sme to videli v televízii, tak sme o tom občas niečo čítali, a tak sme si na to zvykli. Nuž, potom to musí byť pravda. Jedine, ak by nebola.

Hovorí sa že, v roku 861 píše (!) knieža Rastislav, pápežovi Mikulášovi I. listinu (musela byť písaná latinsky),v ktorej ho žiada o vyslanie učiteľa/kňaza ovládajúceho slovanský jazyk. Lebo vraj tí franský, sa mu akosi nepozdávajú. To sa mimochodom prejavovalo tým, že ich z územia Veľkej Moravy vyháňal. Keďže sa mu odpovede od rímskeho biskupa nedostalo, taký istý alebo podobný list (v gréčtine), poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. Pravdepodobne o rok neskôr. Možno by nás mohlo zaujímať znenie týchto žiadostía v neposlednom rade aj to, ako ich vlastne napísal. Lebo, ak vedel Rastislav písať a to dokonca latinsky, či grécky, ale zároveň nevedel písať vo svojej rodnej reči (lebo my sme písmo údajne nemali), tak klobúk (aj gate) dole pred ním. Skúste niekoho naučiť písať v cudzej reči, keď nevie písať vôbec. Ono to ide dosť ťažko. Buď teda už písať vedel, a v tom prípade sa musel najprv naučiť zapísať svoju rodnú reč a logicky, až potom slovo aj písmo iného jazyka alebo to proste musel napísať niekto iný. Veď prečo nie, to bola bežná vec. Nejaký pisár, či franský kňaz. V prvom prípade by teda zbytočne volal po “učiteľoch”, v druhom prípade by zas nemohol obsah skontrolovať. Áno, listy sa dnes bežne sekretárkam diktujú. Ale ten kto diktuje, si to zvyčajne potom aj prečíta. Obzvlášť, ak by písal pápežovi, či cisárovi. Nuž, pre mňa je to taká malá záhada. Ale poďme ďalej. Kde teda tie posolstvá sú?

Faktom je, že ani jedna z týchto dvoch listín neexistuje. Obe, patria medzi takzvané deperditá. Deperditum je listina, ktorú síce nemáme, ale jej obsah, prípadne časť, sa zachovala v inej listine a tak predpokladáme, že kedysi bola skutočná. To je vo vede, akou je história, pomerne bežná záležitosť. Takže teraz sa pozrieme na to, v ktorých konkrétnych historických dokumentoch môžeme nájsť odkazy na deperditá veľkomoravského kniežaťa Rastislava, keď už teda nie skutočné texty a ich znenie. Tu je treba spomenúť listinu, ktorá “potvrdzuje” konverzáciu medzi kniežaťom a cisárom Michalom III. Má byť vlastne odpoveďou na Rastislavovu žiadosť.

 

Zaradoval sa cisár a velebil Boha aj so svojimi radcami, a poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: „Boh, ktorý prikazuje každému, aby k poznaniu pravdy prišiel a na vyšší stupeň sa pozdvihol, uvidel tvoju vieru a snahu, urobil to teraz za našich čias, keď zjavil písmená pre váš jazyk, ktoré od začiatku neboli, ale len v nedávnych rokoch, aby ste sa aj vy pripočítali k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojim jazykom. A tak sme ti poslali toho, ktorému ich Boh zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi vzdelaného a filozofa. Prijmi teda dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato a striebro, kamenie drahé a bohatstvo pominuteľné a snaž sa spolu s ním upevniť reč a z celého srdca hľadať boha.“

 

Aj tento list je len deperditum. Text, ktorý ste pred chvíľou čítali, sa nachádza v XIV kapitole diela, s názvom “Život Konštantína”. Samostatne, ako skutočná listina alebo aspoň jej prepis, neexistuje. Taktiež, je tu aj informácia o tom, ako Rastislav posiela posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi.

 

Lebo Rastislav, knieža moravské, Bohom povzbudený, poradil sa s kniežatami svojimi Moravanmi a poslal posolstvo k cisárovi Michalovi, ktoré hovorilo: Hoci náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží, nemáme učiteľa takého, ktorý by nám v našej reči pravú kresťanskú vieru vyložil, aby nás napodobnili aj iné kraje, keď to uvidia. Tak nám pošli, vladáru, takého učiteľa a biskupa, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza. Cisár zvolal snem, pozval Konštantína Filozofa a dal mu vypočuť toto posolstvo a povedal: „Viem, že si ustatý, Filozof, ale musíš tam ísť, lebo túto záležitosť nemôže nikto iný vybaviť ako ty.“

 

Mne osobne príde zvláštnych niekoľko vecí. V prvom rade je treba povedať, že “Život Konštantína” vznikol údajne koncom deviateho storočia a predpokladá sa, že ho napísal Kliment Ochridský alebo niektorí Konštantínovi žiaci. Dnes sa zachovalo 32 rukopisov (prepisov) z 15-17. storočia. Jedná sa o náboženskú biografiu na objednávku, čo je podľa mňa z textu jasné. Len nerozumiem, ako ten náš ľud dospel k odmietnutiu “pohanstva” (čo sa uvádza v texte), keď nerozumel kázňam franských kňazov. Keď ku mne príde budhistický mních a začne mi vykladať čínštinou (ktorú neovládam) podstatu jeho nábožensko – filozofického systému, tak čo urobím? Odídem, lebo mu nerozumiem. Nebudem ho počúvať a už vôbec nie velebiť. Ale tu sa nám tvrdí, že sme boli nadšencami “pravej viery”, aj keď sme nerozumeli reči, v ktorej nám ju posúvajú. Tomu naozaj nerozumiem. Všimnite si tento text:

 

I stalo sa v tie dni, že Rastislav, knieža slovenské, so Svätoplukom poslali poslov z Moravy k cisárovi Michalovi takto hovoriac: „Božou milosťou zdraví sme. Prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí, z Vlách, z Grécka i z Nemiec a učia nás rozlične. Ale my, Sloveni sme jednoduchý ľudia a nemáme nikoho, ktoby nás naučil pravdu a riadne nás vyučil. Tak teda, vládca, pošli nám takého muža, ktorý nám usporiada všetky zákony.“ Vtedy cisár Michal povedal Filozofovi Konštantínovi: „Či počuješ, Filozof, túto reč ? Okrem teba nikto iný nemôže toto vykonať. Pozri na dary mnohé, vezmi brata svojho, opáta Metoda a choď, lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto slovensky rozprávajú.“

 

Pochádza z diela, “Život Metodov”. Je z toho istého obdobia (vraj), ako o pár riadkov vyššie spomínaný “životopis” jeho brata. Pravdepodobne od toho istého autora (Kliment, prípadne Metodovi žiaci) ale pripisuje sa aj Gorazdovi. Takže, vlastne nevieme, kto tieto diela napísal. Dnes sa zachovalo 18 rukopisov (prepisov) z 12-17. storočia. Teda nie originálne listiny. I tu sa spomína, že Rastislav poslal posolstvo o pomoc pri šírení “pravdy”, v slovanskom štáte. Štylistika textu je tu iná, aj text samotný, čo sa opisu udalosti týka. Pritom má ísť o tú istú udalosť. Dokonca sa tu spomína i Svätopluk, ktorý spolus Rastislavom poslal poslov k cisárovi, ale ten bol v tom čase ešte len chlapec, tak akoby sem mohol niekoho pozývať? Ak to písali ich súčasníci, tak to predsa museli vedieť a takéhoto “faux pas”, by sa neboli dopustili. Ak tam bol Svätopluk vedome dopísaný, tak aká je dôveryhodnosť diela, ospevujúceho katolícku cirkev a jej šíriteľov? Ďalším “dôkazom” existencie pozývacieho aktu, je bula pápeža Hadriána II s názvom: „GLORIA IN EXCELSIS DEO“, kde je uvedené:

 

Nielen u našej svätej stolici ste prosili o učiteľa, ale aj u pobožného cisára Michala, ktorý vám poslal blahoslaveného Filozofa Konštantína aj s bratom, keď sme my ešte nemohli. Oni však, keď zistili, že vaše zeme patria k pápežskej stolici, proti kánonu nič neučinili, ale prišli k nám a priniesli aj ostatky svätého Klimenta.

 

Uvádzam len časť nedlhého textu (kto chce, nájde poľahky na nete celý), ktorý sa nachádza v diele, ktoré sme už spomínali. “Život Metoda”, kapitola VIII, a je to opäť deperditum. (Zaujímavé je, že ho nájdeme aj v diele “Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi”, ale obsahuje aj iné odlišné časti a formulácie, ktoré by v tom čase pápež nemohol vysloviť, takže sa podľa niektorých odborníkov považuje za falošný). Zachovalo sa 24 odpisov z 12 – 17. storočia. Takže, všetky listy a posolstvá sú deperditá. K dispozícii máme len odkazy na ne, aj to iba v podobe odpisov diel (Život Konštantína, Život Metoda) pojednávajúcicho skutkoch dvoch bratov, pričom najmladší z nich je z 12-teho storočia, čo je 300 rokov po udalosti, ktorú opisujú. A opisujú ju s nepresnosťami a rozdielne. Nezabúdajú velebiť katolícku cirkev a šíriteľov viery. Vieme veľmi dobre, ako bola šírená po celom svete. Buď prestúpiš na “pravú vieru” alebo skap. No tu mali ťažšiu úlohu, lebo naši predkovia sa vedeli brániť. Mali svoje územia, zriadenie a dokonca aj svoju vieru. Neboli to žiadny pohania, ako sa zvykne často uvádzať. Mne preto príde oveľa logickejšie, že Rastislav vyhnal franských kňazov, lebo ich ľud nepotreboval, nechcel, ani nerozumel. Nie z politických dôvodov. Preto bolo nutnosťou, aspoň na začiatok poslať niekoho, kto hovorí slovanskou rečou. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Tak prišli solúnsky bratia a priniesli nie len cudzie náboženstvo, ale aj občiansko – trestný zákonník s názvom “Zákon sudnyj ľudem” (Súdny zákon pre ľudí). Autorom je Konštantín alebo ho vypracovali spolu s Metodom. Tento dokument nie je na rozdiel od predchádzajúcich deperditum, ale skutočne existuje. Len, sa akosiv školách o ňom neučí. Na štátnych oslavách Cyrila-Metoda nám čítajú radšej Proglas, ale mohli by niekedy skúsiť prečítať aspoň tento úvod:

 

Pred každým zákonníkom sa treba zmieniť o Božej pravde. Preto svätý Konštantín v prvom zákone napísal a povedal takto: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným.

 

Z textu je snáď jasné a zrejmé, že každý, kto sa drží starej viery, bude predaný do otroctva a dedina pripadne cirkvi. Takzvaný svätec, káže kradnúť (prepáčte, vyvlastňovať) a predávať ľudí do otroctva. Paráda! Tu je nielen krásne vidieť, ako sa cirkev dostala k svojim majetkom, ale je to dokonca potvrdené ňou samotnou. Len tak mimochodom… V rámci odluky cirkvi od štátu, chcú späť svoje majetky, ktoré im boli počas komunizmu zhabané. Dobre, ale aby to bolo úplne spravodlivé, nech ich oni potom vrátia tým, od ktorých ich nakradli úplne na začiatku. Pýtam sa, na čo bol potrebný takýto zákonník, keď podľa pisateľov života Konštantínovho “…náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží…”?! Nevyzerá to tak, že sa držal skôr svojej vieryv prírodu? A za to si vyslúžil otroctvo a chudobu. Ospravedlniť sa to dá tým, že predsa my sme to chceli, my sme ich volali, tak čo sa teraz sťažujeme?! Ale, čo ak sa toto všetko stalo úplne inak? Ak neboli volaní, ale boli poslaní. Preto, lebo franskí kňazi podmaňujúcu úlohu neplnili dobre. Tak nás rozobrali z vnútra. Liturgiu vo vlastnej reči vám dáme, písmo prinesieme… Medové motúzy ťahali popod nos a keď sme boli chytení, ožobračení a podriadení (teda úloha splnená), už nebolo cesty späť. Dokonca, čo nasľubovali, zrušili. Liturgia opäť latinská, atď… A ten prinesený raj na zemi, je krásne vidieť na príklade listu salzburského arcibiskupa Theomara pápežovi (začiatok roka 900), kde píše, že v krajine Moravanov:

 

…ktorá bola so svojimi obyvateľmi podrobená našim vladárom a nášmu ľudu, ako aj nám tak v pestovaní kresťanskej viery, ako aj v poplatku za pozemský majetok, pretože až potom boli vyučení vo viere a z pohanov sa stali kresťanmi… …Božie chrámy podpálili a všetky stavby zničili, takže v celej Panónii, našej najväčšej provincii, nevidieť ani jediný kostol, ako môžu vyrozprávať biskupi Vami ustanovení, ak by chceli priznať, koľko dní prešli a videli celú krajinu spustošenú…

 

Nuž, zjavne sa tu mali výborne, keď museli pristúpiť k takémuto riešeniu.

 

A čo dnes? Dnes nám z každej strany pripomínajú naše kresťanské korene, čo je teda absurdné. Naše korene sú oveľa dávnejšie a hlbšie. Je potrebné ich nájsť a pochopiť, lebo strom bez koreňov zhynie. Slovanské národy od seba systematicky oddeľujú, teda oslabujú (rozpadnutie Ruska, Juhoslávie, Československa…). A robí sa to priam ukážkovo. Vy ste si odhlasovali rozdelenie republiky, vy ste si odhlasovali vstup do EU (zatiaľ jediné platné referendum). Občas tomu samozrejme napomôžu americké zbrane. Veď za demokraciu treba bojovať. Vidíme to teraz na Ukrajine. Zaves si našu zástavu na dom. Obvinia ťa z nacionalizmu. Američana za ten istý čin pochvália a nazvú ho patriotom. Aj my potrebujeme pozdvihnúť hlavu. Sebavedomie Čechov, Moravanov a Slovákov vraj po “nežnej revolúcii” stúplo. Stúplo akurát tak ego. Sebavedomie, teda uvedomenie si seba samého kleslo na oblasť žalúdka a pohlavného pudu. Teda zbehlo dole. Tí dnešní takzvaní sebavedomí, sa akurát dokážu hádať v hypermarketoch ohľadne nejakých nezmyselných odpadkových tovarov, čo im ponúkajú v akciovom letáku alebo na seba trúbia na ceste autom, pretože sa niekto niekomu nechce uhnúť. Potom sa pobijú. To nie je sebavedomie, to je primitivizmus. Ja takých ľudí nazývam GUMKÁČI. Lebo majú stále rovnaký, až robotický výraz v tvári, ako také želatínové cukríky,v tvare medvedíka. Všimnite si koľkí chodia bez úsmevu, stále s gumenou tvárou. Maximálne, sa dokážu zamračiť, keď niečo nie je po ich vôli. Napríklad, keď prídu do cukrárne minútu pred záverečnou a zistia, že ich obľúbený koláč si obchodník už dovolil vypredať. Ešte v ten večer pošlú majiteľovi e-mailom sťažnosť, že ako je to vôbec možné v tomto storočí a samozrejme, predavač bol drzý, treba ho vyhodiť. Ešte šťastie, že “mekáč” je otvorený aj v noci. Tam nemusia dokonca ani z auta vystupovať. Žemľu z umelej hmoty, naplnenú nejakou inou umelou hmotou, dostanú pekne v sede. To sú skvelé služby, to je Amerika! (…ako sa zvykne hovoriť)

Ak chceme pokračovať takto, dobre. Dostane každý, čo zasial. Výsledky vidíme. Ak máte pocit, že je čo vylepšovať, kedy to urobiť, ak nie teraz? Žiadny autor nemôže byť odlišný od svojej tvorby, preto treba spoznať samých seba. Začnime si veci teda U-VEDOMOVAŤ a začnime pri koreňoch. Ešte stále tam sú, len ich nevidíme.

Pokračovať v čítaní →

Zaradené v Dejiny, Slovensko | Zanechať komentár